Žijeme tak, ako je napísaný náš „OSUD“?

„Čo je to osud?“

Podľa Wikipédie je to:

„Večné ocenenie toho, že všetky udalosti sú považované za vopred dohodnuté a nezmenené.“

Definícia osudu je používaná rôznymi náboženstvami.

“Nech už je náš osud akýkoľvek, budeme žiť …!“

„To je náš osud! Žijeme čímkoľvek, čo je napísané na čele!“

Sú vám tieto riadky známe? Je to naozaj tak? Ak robíme to, čo robíme, znamená to, že žijeme to, čo je napísané? Keď som bola malá, počula som takéto slová od ľudí. Verilo sa, že existuje niečo ako osud. Pre každého človeka je napísaný inak a ľudia podľa neho žili.

Takže bolo to naozaj tak? Kde boli teda osudy napísané? Odkiaľ ich ľudia čítali, aby podľa toho žili? Keď sa zobudili, čítali si každé ráno zo zošita a prežili svoj deň podľa neho? Alebo im to takto vyhovovalo?

Konečne som začínala aj ja tomu veriť, že budem žiť svoj život, podľa „osudu.“ Len čo začnete s frekvenciou osudu, odovzdávate mu opraty. Čo som urobila aj ja. Môj život nešiel tak, ako som chcela. Veci, po ktorých som túžila, sa nediali. Potom som si povedala: „Takže asi to nebolo napísané v mojom osude.“

Pokračovala som vo svojom živote ďalej, s ktorým som nebola veľmi spokojná. Aj keď som zažívala dobré chvíle, rátala som ich ako malé dary „osudu, nie ako môj výtvor.“ Neskôr ma to začalo nútiť hrať rolu obete. Koniec koncov, opraty už neboli v mojich rukách. Obviňovala som ľudí.

Takto by zoznam pokračoval ďalej. Skutočná otázka teda znie: čo som si mimochodom zvolila urobiť ja?

Voľba..

Moment! Zastavme sa tu na chvíľku. Niekto povedal „voľba“? Čo to znamená? Voľba, voľba, voľba…

Nikdy som také slová nepočula a nemyslela som si, že to ľudia používali tiež. Keď sme už svoj život pripútali k osudu a našli sme niečo, čo by sme mohli viniť, alebo zdôvodniť, kto si teraz vymyslel voľbu? Voľba nemá miesto tam, kde je osud, mýlim sa?

Čo je ta voľba? Čo to robí?

„Je to akt voľby medzi dvoma alebo viacerými možnosťami.„

Osobný výber ponúka príležitosť ale aj zodpovednosť. Máme právo na výber. Berieme opraty svojich životov do vlastných rúk. Čo sa týka predmetu, ktorý si vyberieme, náš mozog začne okamžite pracovať tak, aby sme ho získali.

„Keď si niečo zvolíme, celý vesmír sa spojí aby sa to stalo.„

Toto je zákon príťažlivosti. Možno ste to tiež niekde čítali.

„Ako si teda vybrať?“ Môže byť uvedených veľa príkladov. Aby sme si mohli vybrať, musíme byť najskôr pripravení a ochotní vzdať sa našej komfortnej zóny. Toto je však môj zaujímavý názor.

Tak si predstavujem samú seba, keď si zvolím. Postavím sa z kresla a blížim sa k svojim možnostiam. Vyberám si tú, ktorá mi najviac vyhovuje. Viem, že ak sa mi nebude páčiť, môžem neskôr svoju voľbu zmeniť. Takže tam nepotrebujem spevňovať svoj výber. Ako to máte Vy?

„Teda život na to nemá vplyv?“ Počujem, ako sa pýtate. Samozrejme, že má. Naša voľba sa skombinuje s vplyvom prostredia. Teraz si predstavte, že ste sa vybrali ísť von a začalo pršať. Koľko možností máte, je len na vás.

• Môžete zostať doma a uvarte si horúci čaj (môže to byť aj dobré víno). a pozrite si váš obľúbený film.

• Alebo zavoláte priateľovi/susedovi a môžete spolu popíjať a pokecať.

• Inak sa pripravujete na osud, ak sedíte namosúrení doma a obviňujete dážď, že porušil váš plán.

Ktorá z možnosti je zábavnejšia?

Takže, napadla ma prvá kreatívna a konštruktívna otázka až mi moja komfortná zóna začala byť nepohodlná a začala ma pichať. “Ako môžem zmeniť svoj život, s ktorým nie som spokojná?“ Proces sa začal otázkou… položila som správnu otázku a predo mnou sa objavili možnosti.

Vlastne tam boli vždy, ale nebola som v takej frekvencii, aby som to videla. Najskôr som musela zmeniť spôsob myslenia. Je zrejmé, že to, čo sa doteraz stalo, ma nezaviedlo kamkoľvek som chcela. Namiesto otázky „prečo ja?„, mali by sme si klásť konštruktívne a tvorivé otázky:

Dvere možností sa nám otvárajú a dostávajú nás tam, kam chceme aby sme mohli zvoliť ďalšie. Pretože keď sa pýtame, „prečo?„ vesmír nám posiela veľa dôvodov, ktoré nám ukazujú, prečo sa to stalo. Pokiaľ pokračujeme v lamentovaní, točíme sa v tom istom kruhu. Ako pes, ktorý sa snaží chytiť si vlastný chvost.

Akonáhle ste na frekvencii výberu, uvedomíte si, že váš život je skutočne vo vašich rukách, nie v osude. Môj život sa zmenil o 180 ° od okamihu, keď som si zvolila. Stále pokračuje, pretože viem, že si môžem vybrať kedykoľvek. Viem, že môj život je v mojich rukách, nie v osude. Táto skutočnosť je vážne potešujúca.

Začala som sa cítiť ľahšie pri výbere namiesto obviňovania osudu. Uvedomila som si, aké ťažké je v skutočnosti pripisovať život osudu. Ten rozdiel medzi osudom a voľbou, ktorý možno nevidíme, závisí od toho, ako dlho chceme zostať v komfortnej zóne.

Je to koniec koncov tiež voľba, ale my si to nevšímame a pripisujeme to osudu. Žijeme podľa svojich rozhodnutí, nie podľa osudu. Preto by sme mali, že môžeme zvoliť každú chvíľu, to je náš život.

„Čo si teda dnes vyberiete? Je to OSUD alebo VOĽBA?“